Pod mágiu si môžeme predstaviť dva smery. Buď je to Čarodejníctvo, alebo systém, metóda, ktorou dokážeme ovládať prírodu, predmety, udalosti, javy, ale aj ľudí, myslenie, názory pomocou nadprirodzených a paranormálnych javovou, napríklad kúzla, čary, zaklínadlá, voodoo. Mágiu mnohí považujú aj ako tzv. opozitum k vede, niektorí dokonca aj k náboženstvám. Prvé nájdené známky magického myslenia sa nachádzajú až v pohrebných rituáloch ľudského druhu Homo sapiens neanderthalensis (600 000 – 350 000 až 50 000 – 25 000 pred Kr.).

Mágia má dva hlavné prúdy, alebo smery. Z pozície okultizmu, ktorý javy vysvetľuje konceptuálne, napr. hermetizmom, a z pohľadu vedy, ktorá sa snaží mágiu vyložiť pomocou vedeckých disciplín. Oba prístupy si však navzájom požičiavajú pomocné pojmové konštrukcie, ktoré vo svojom repertoári nemajú. Dnes je však jasné, že fenomén mágie je transkulturálny, t. j. objavuje sa vo všetkých kultúrach a je variovaný len rôznorodosťou jej pôvodu (Wikipédia).

Mágiu môžeme rozlišovať aj z iných hľadísk:

• teoretickú
• praktickú (kúzelníctvo, tabú)

Podľa cieľa kúziel a čarov:

• Biela mágia – mágia dobra
• Čierna mágia – mágia zla
• Strieborná, červená, zelená, naturalis, inaturalis, chaosu…

Mágia sa od začiatku spájala s náboženstvom, starovekí Gréci, ale aj Rimania, Šamani, a iní využívajú vo svojich rituáloch práve mágiu, ktorá sa stala bežným nástrojom.