Niektorí stále pochybujú, či skutočne existujte čierna mágia, a či sa ňou dá naozaj človeku ublížiť, resp. pomôcť (Biela mágia). Áno, dá! Je mnoho svedectiev, ktoré potvrdzujú silu čiernej mágie. Túto skutočnosť si uvedomujú aj cirkvi, ktoré sa považujú za tzv. opozitom čiernej mágie.

Skutočné príbehy z čiernej mágie

Prekliatie v návale hnevu

Príbeh sa odohral v jednej malej dedinke, kde každý každého pozná. Mladá žena bývala s manželom vo svojom domčeku kúsok od rodičovského domu. Jej otec sa pre peniaze plahočil, robil doma aj cez víkendy dlho do noci. Časovo náročnú a fyzicky namáhavú robotu však nedokázal vždy včas stihnúť bez pomoci rodinných príslušníkov.

Jedného dňa otec požiadal o pomoc dcéru, v tej dobe vo vysokom štádiu tehotenstva už na materskej dovolenke. Z pochopiteľných dôvodov dcéra pomoc odmietla. Otec v návale hnevu vyslovil jedinej dcére hroznú vetu : „Nech sa ti narodí netvor!“

Dcéra po jeho slovách preplakala celé noci. Narodil sa jej chlapček s rázštepom hornej pery. Mladá mamička v pôrodnici opäť preplakala dni a noci. A nielen ona. Aj otec si uvedomil, čo v zlosti zaželal svojej dcére pred niekoľkými týždňami, plakal a ľutoval svoje slová. Už neskoro.

Dnes je chlapec dospelý a bez ohľadu na prekliatie bol prezývaný „netvor“. Túto prezývku dostal už v škôlke a sprevádza ho až do dospelosti. Prekliatia môže mať veľkú moc!

Mágia na smrteľnej posteli

Keď bola moja mama malé dievčatko, z ničoho nič začala chradnúť. Rodičia s ňou navštívili viacerých lekárov, jej zdravotný stav sa však neprestajne zhoršoval. Napokon lekári rodičom povedali, že jej pomôcť nevedia a čoskoro zomrie. A tak otec pre dcérku vyhotovil drevenú rakvu a dedinské ženy, ako to v tých časoch bývalo zvykom, sa s umierajúcou prišli rozlúčiť k jej smrteľnému lôžku. Kým sa ženy modlili, jedna z nich urobila niečo zvláštne. Vzala nožnice, pristúpila k mame a odstrihla jej prameň vlasov. Ten so zariekavaním hodila do ohňa a jej otcovi kázala zničiť rakvu sekerou. A stal sa skutočný zázrak. Mama nezomrela, jej zdravotný stav sa zlepšil, až jedného dňa vstala z postele zdravá. Naša mamka žije v dobrom zdraví dodnes.

Zrkadlová sila kliatby

Keď bol môj otec ešte slobodný mládenec, súci na ženenie, začali mu príbuzní nahovárať nevestu. Bola to vraj pekná dievčina, ale otec ju nechcel, lebo si radšej sám vybral za ženu moju mamu. Veď mama bola veľmi pekná, pracovitá a ešte aj dobrá. Moji rodičia mali civilný sobáš v susednej dedine.

Keď sa vracali domov z notárskeho úradu, skrátili si cestu cez les a okolo potoka. Cez potok bola preložená lavička. Otec stúpil na lavičku prvý, mama za ním. A zrazu – čo oči nevidia ? Uprostred dreveného mostíka stála matka toho dievčaťa, ktoré otec odmietol. Otcovi popriala všetko najlepšie do života, ale matke povedala toto: „Tebe, Otka, prajem toľko šťastia, koľko je v tomto potoku blata, a aby si bola tak odetá ako tamten strom!“

Keď sa matka pozrela do potoka, videla, že je čistučký a priezračný a na dne je štrk. A keď sa pozrela na strom, videla, že je celkom holý, opadalo z neho všetko lístie. Mame prešiel po chrbte mráz a začala plakať. „Tetka, čo ste mi to len priali, veď potok je čistý a strom holý!“ Tetka sa iba zlomyseľne zasmiala.

Môj otec bol však dobrý a pracovitý človek a tak nám peniaze nikdy nechýbali, bieda u nás nebola. Keď sa však vydala tetkina dcéra, jej muž všetko, čo zarobil, prepil. Nuž nemala ona ani ich kopa detí čo jesť a čo si obliecť. Tá kliatba, ktorú vychŕlila na moju mamu, sa obrátila proti jej vlastnej dcére. Mama vždy v živote učila, aby sme nikdy nikoho nepreklínali, aj keď nám bude najhoršie, lebo kliatba sa môže obrátiť proti tomu, kto ju vyriekne.

Mágovia aj medzi nami

Tento príbeh sa stal v malej dedinke na západnom Slovensku. Domy dvoch susedov, nazvime ich Jano a Michal, oddeľoval nízky latkový plot. Mladší zo susedov Jano ho pravidelne preskakoval a od suseda Michala si odnášal rôzne veci. Keď mu na to Michal prišiel, požiadal Jana, aby s krádežami prestal. Odpoveď ? Iba mykol plecom a myslel si svoje. A tak sa Michal rozhodol, že ho vytrestá. V najbližšiu nedeľu, keď sa celá rodina chystala ako zvyčajne do kostola, on ostal doma a ľahol si do postele pod oknom. Len čo Jano zistil, že na susedovom dvore nik nie je, vydal sa na lup. Prekročil nízky plot, zobral do oboch rúk tehly z blízkej kopy a vracal sa späť. Lenže vo chvíli, keď plot prekračoval, stuhol aj s tehlami v rukách v neprirodzenej polohe. Nemohol sa pohnúť dopredu ani dozadu. Z izby vyšiel Michal a vravel mu: „Jano, Jano, nehovoril som ti, aby si nechal tie tehly na pokoji?“

Miesto odpovede začal Michala prosiť: „Strýčko, strýčenko, prosím vás, pustite ma, v živote už kradnúť nebudem.“

K „odčarovaniu“ Jana došlo až po dlhom prosení a hanbe utŕženej od ľudí vracajúcich sa z kostola. Až potom sa mu telo uvoľnilo a potácal sa k svojmu domu.

Gazda Michal disponoval viacerými mimoriadnymi schopnosťami. Svojich synov ich však nenaučil. Tvrdil, že s tým, čo vie, sa bude báť aj zomrieť.